Tento mail bude venovaný najmä našim starším spoluobčanom, ktorí, tráviac zaslúženú jeseň svojho života, nemajú také množstvo existenčných problémov ako ich živitelia v produktívnom veku, a preto svoj čas venujú rôznym zdanlivo nepochopiteľným a okolie poburujúcim aktivitám. K najobľúbenejším patrí cestovanie v MHD v čase špičky, rozdumovanie v potravinách nad dvoma identickými téglikmi s jogurtom a rozprávanie pohnutých príbehov svojho života každému, kto nedokáže ujsť z ich verbálneho dostrelu.
Existuje však isté percento dôchodcov, s ktorými tesne pred smrťou hádže puberta natoľko, že by im závidel hocktorý uhrovitý adolescent. V rámci toho nachádzajú záľubu v adrenalínových športoch, a keďže bungee-jumping je pre nich pridrahý, venujú sa road-crossingu, jednému z najadrenalínovejších adrenalínových športov vhodných pre každého.
Ako je zrejmé už z názvu, cieľom road-crossingu je prechod cez vozovku. Na tom by nebolo nič zvláštne, a preto treba povedať, že naozajstní road-crosseri prebiehajú cez čo najfrekventovanejšie vozovky a, samozrejme, čo najriskantnejším spôsobom. V zásade ich možno rozdeliť do dvoch približne rovnako početných skupín.
Prvá na svoju činnosť využíva priechody pre chodcov, a to dokonca aj tie, na ktorých sú umiestnené semafory. Jej predstavitelia sa vyznačujú vysokým stupňom samostatného myslenia. Nenechajú sa totiž riadiť neosobnými farbami na nejakom sprostom semafore. Myslia samostatne a nemajú predsudky. Všetky farby považujú za rovnoprávne, a tak sa na cestu vrhajú v tých najneočakávanejších momentoch, pričom ani napriek snahe viacerých vedeckých tímov sa doteraz nepodarilo objasniť algoritmus, podľa ktorého daný road-crosser usúdi, kedy je najvhodnejší moment vykročiť v ústrety istej smrti. Isté však je, že sa riadia heslom "Však oni zastavia", podľa ktorého má dôchodca za každých okolností prednosť pred všetkými účastníkmi cestnej premávky vrátane požiarnikov, polície a sanitiek. Ak sa dôchodcovi podarí prekrívať cez cestu bez toho, aby nespôsobil stres aspoň trom vodičom, ktorým následne škaredo "vyfakuje", je namrzený a obzerá sa po najbližšom priechode, kde bude môcť svoj pokus opakovať. Pre ich počínanie ťažko nájsť nejaké rozumné vysvetlenie, čo však len potvrdzuje dohady o tom, že konanie týchto ľudí sa rozumom riadi približne sedem minút denne a aj to vo chvíľach, keď sa snažia spomenúť si, kam si večer odložili zuby.
Druhá skupina road-crosserov na rozdiel od prvej zásadne pohŕda semaformi, priechodmi pre chodcov a inými miestami zaručujúcimi aspoň akú-takú bezpečnosť, aj keď o hovoriť v tomto prípade o bezpečnosti je asi ako hovoriť o autorite Mikipremiéra. špecialitou tejto časti dôchodcovského spektra je prechádzať cez cestu kdekoľvek, kde to uznajú za príhodné. Rovnako ako v prípade prvej skupiny, ani tu sa ešte stále nepodarilo dospieť k algoritmu riadiacemu tieto pseudoduševné pochody. Tento spôsob prekonávania ciest, nazývaný aj free-style, je charakteristický najmä mimoriadne veľkou úmrtnosťou, čo však činí adrenalínový zážitok oveľa silnejším, porovnateľným so vzrušením pri sledovaní niektorých klenotov mexickej seriálovej tvorby.
Úplne bežným obrazom je "frístajler" balansujúci na stredovej čiare rušnej komunikácie z oboch strán tesne obklopený prúdom áut, pohybujúcim sa rýchlosťou okolo 60 kilometrov za hodinu. V tejto pozícii nielenže obyčajne strávi oveľa viac času, ako by si želal, ale naozaj stačí veľmi málo a dôjde ku zrážke. Pri nej si dôchodca dokonale overí, že jeho telo ani napriek otupenosti životom nie je schopné vyrovnať sa s prudkými zmenami hybnosti, ktoré so sebou kontakt s chrómovaným nárazníkom prináša. Bohužiaľ, málokedy dokáže túto cennú skúsenosť niekomu vyjaviť. Aby som parafrázoval Limonádového Joea, "Když je sražen vyznavač volného stylu, není třeba lékaře".
Iróniou osudu, alebo skôr ďalším nevysvetliteľným fenoménom tretieho veku, je to, že road-crosser obyčajne vykonáva svoju činnosť len niekoľko metrov od priechodu, alebo dokonca podchodu. Ideálnym pozorovacím miestom je autobusová zastávka na Zochovej ulici v Bratislave (pri Starom Rozhlase). Patrí sa však upozorniť, že športové výkony, ktoré tam miestni borci ponúkajú, sú naozaj len pre veľmi silné žalúdky. Ubezpečujem vás, že krvavé škvrny, ktoré na tomto mieste takmer nestíhajú zaschnúť, nie sú pekným pohľadom ani pre moje cynizmom presiaknuté oči.
Je načase položiť si otázku, čo vlastne bezprostredne motivuje ľudí, ledva sa držiacich na nohách a pohybujúcich sa rýchlosťou ospalej korytnačky, k takýmto športovým výkonom? Odpoveď nie je jednoznačná, sami aktéri však veľakrát uvádzajú najmä časové dôvody. Z toho vyplýva, že dôchodcovia musia byť veľmi zaneprázdnenými osobami s množstvom povinností. Aké sú tieto povinnosti, ktoré ich nútia vstávať skoro ráno, neustále sa niekam hrnúť a behať krížom cez cestu? To ostáva ďalšou z nevyriešených záhad, na ktoré sa ľudstvo snaží nájsť odpovede už niekoľko tisíc rokov. Pokúšajú sa dobehnúť stratenú mladosť, alebo sú to prezlečení mimozemšťania, snažiaci sa ovládnuť túto planétu?
Osobne vám sľubujem, že len čo sa dožijem príslušného veku, pokúsim sa týmto problémom čo najobjektívnejšie zaoberať a možno sa mi do celej záležitosti podarí vniesť dostatočné množstvo svetla a svet už nebude taký tajomný. Zatiaľ neostáva nič iné len veriť, že pravda je tam kdesi vonku.
Zdroj: slayer.euweb.cz
